Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/220

This page has not been proofread.


colour
185


frazione del comune di fodom sul confine con colle santa lucia (fod. Ms 2005) Ⓘ Collaz Ⓓ Collaz ◇ a) paghé dazio a Caprile e in Colaz paghè dazio a Caprile e in Collaz AgostiniM, Dialogo1870*-2013:431 (col.).

Colac (fod.) ↦ Colac.

colar Ⓔ it. collare ‹ COLLĀRE (EWD 2, 227) 6 1856 collar (BrunelG, CianzonJentBona1856-2008:246)
gad. colar mar. colé Badia colar grd. culere fas. colar bra. colar fod. colar
s.m. Ⓜ colars
collare di tela finissima adorna di pizzi e di ricami in uso nel Xvii secolo (gad. P/P 1966; V/P 1998, grd. L 1933, fas. R 1914/99; DA 1973) Ⓘ gorgiera Ⓓ Halskrause ◇ a) Velgiuce! voi meté l colar / Da ciadenele, e da bechec. Velgiucce! voi mettè ‘l collar / Da tgiadenelle, e da becchetg. BrunelG, CianzonJentBona1856-2008:246 (bra.).

colar (gad., Badia, fas., bra., fod.) ↦ colar.

colassù Ⓔ comp. di colà ‹  ECCUM ILLĀC + su ‹  SŪSUM (Gsell 1990b:357) 6 1805 cola su (PezzeiJF, TTolpei1805-2010:192)
gad. corassö mar. crossö Badia corassö fas. colassù fod. colassù LD colassù
avv.
indica una posizione più elevata rispetto a qualcosa (gad. P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, fas. DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, LD DLS 2002) Ⓘ lassù, lì sopra Ⓓ dort oben, da droben ◇ a) Ciala mo chël puoro vegle colassù / l se la rì e ciala ju chialamo chal puoro vegle cola su / al sela ri e chiala su PezzeiJF, TTolpei1805-2010:192 (fod.); b) N’aldest’, uma, coch’ al scraia, / coch’ al ürla, coch’ al svaia / corassö sorënt? N’aldest’, uma, coch’ al scraia, / coch’ al ürla, coch’ al svaia / corassö sorënt? PiccolruazA, Scassada1848-1978:71 (Badia).

colassù (fas., fod., LD) ↦ colassù.

colavia Ⓔ comp. di colà ‹ ECCUM ILLĀC + via ‹  VIA (cfr. Gsell 1990b:357) 6 1866 colavia (BrunelG, Cianbolpin1866:3)
gad. coraia mar. croía fas. colavìa caz. colavìa fod. colavia col. colavia, culavia
avv.
indica una posizione sulla stessa altezza, ma distante rispetto a qualcosa (gad. P/P 1966; V/P 1998, fas. DA 1973; Mz 1976; DILF 2013, fod. Pz 1989; Ms 2005) Ⓘ là, di là Ⓓ dort drüben ◇ El se pissèa: "Che mostrégnol sarà pa mai colavìa, fosse ben curious de jir via e me rifèr su per chela crepes a veder chi che l’é." El se pisea: "Ke mostregnol sarà pa mai colavia, fosse ben curious de ʒ̉ir via e me rifér su per kela crepes a vedér ki ke l é." BrunelG, Cianbolpin1866:3 (caz.).

colavia (fod., col.) ↦ colavia.

colavìa (fas., caz.) ↦ colavia.

Colaz (col.) ↦ Colac.

colé (mar.) ↦ colar.

Colfosch (mar., grd.) ↦ Calfosch.

Colfosco (amp.) ↦ Calfosch.

colm Ⓔ CULMEN (EWD 2, 228) 6 1878 colm (DeclaraJM, SantaGenofefa1878:116)
gad. colm mar. colm Badia colm grd. colm fas. colm fod. colm amp. colmin LD colm
s.f. Ⓜ colmes
fig. apice, grado massimo di qualcosa (gad. P/P 1966) Ⓘ colmo fig.Ⓓ Höhepunkt ◇ a) Intan comparësc ’ci le vësco, cina sëgn nia osservé da Genofefa, y chësc fô la colm dla ligrëza Intang comparesc’ ci ‘l vesco, cina ſengn’ nia osservè da Genofefa, e chesc’ fō la colm d’la ligrezza DeclaraJM, SantaGenofefa1878:116 (Badia)
agg. Ⓜ colms, colma, colmes
colmato, pieno fino all’orlo (gad. A 1879; A 1895; Ma 1950; P/P 1966; Pi 1967; V/P 1998, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DILF 2013, fod. A 1879; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; Ms 2005, amp. A 1879; Q/K/F 1982; C 1986) Ⓘ colmo Ⓓ voll, voll gefüllt ◇ a) Chësc ne podôl capí, y süa morvëia y ligrëza ê colma Chesc’ n’pudŏle capì, e sua morvouia e ligrezza ē colma DeclaraJM, SantaGenofefa1878:102 (Badia).

colm (gad., mar., Badia, grd., fas., fod., LD) ↦ colm.

colmà (amp.) ↦ colmé.

colmar (bra.) ↦ colmé.

colmé Ⓔ deriv. di colm x it. colmare 6 1878 colmei 5 imper. (DeclaraJM, SantaGenofefa1878:23)
gad. colmé Badia colmé fas. colmèr bra. colmar fod. colmé amp. colmà LD colmé
v.tr. Ⓜ colma
1 raccogliere in mucchio (gad. DLS 2002, fas. R 1914/99; DLS 2002, fod. P/M 1985; DLS 2002; Ms 2005, amp. DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ ammucchiare, colmare Ⓓ anhäufen, füllen
2 fig. dare in grande quantità (gad.) Ⓘ colmare Ⓓ überhäufen, überschütten ◇ a) Tan manco arjunjes to odio chi che m’á batü ia le ce, deach’ ai é inozënc, anzi colmëii de benefizi cun dötes sües families Tang manco arjunje to odio chicche m’ha battù ia ‘l cie, dea ch’ei è innozentg’, anzi colmei de benefizi cung duttes sūs families DeclaraJM, SantaGenofefa1878:23 (Badia).

colmé (gad., Badia, fod., LD) ↦ colmé.

colmèr (fas.) ↦ colmé.

colmin (amp.) ↦ colm.

colonc Ⓔ comp. di co + lonc 6 1878 co lunc’ (DeclaraJM, SantaGenofefa1878:56)
gad. colunc Badia colunc
avv.
in luogo lontano, a grande o a relativamente notevole distanza (gad.) Ⓘ lontano Ⓓ weit ◇ a) Le lu inciorní á lascé tomé le bocun, y é brodoré colunc jö por la para, cina ch’i frignuns i l’á tut de vista. ‘L lù inceornì à lascè tomè ‘l boccung, ed è bordorè co lunc’ jou pur la para, cina ch’i frignungs i l’à tutt d’vista. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:56 (Badia).

color (fas., bra., col., amp.) ↦ colour.

colore (amp.) ↦ colori.

colori Ⓔ it. coloro 6 1844 colore (DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:111)
amp. colore
pron. pl.
per indicare persone lontane da chi parla e da chi ascolta (amp.) Ⓘ coloro Ⓓ diejenigen ◇ a) s’aé fosc vediei da maza, / che colore magnarae / ra rea tegna anche del Naza s’ avé fosc vediéi da maz̄a, / che colore magnarave / ra reategna ‘nche del Naz̄a DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:111 (amp.); a) S’el no stasse con colore, / el sarae mincionà S’ el no stase con colore, / el sarave mincionà DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:112 (amp.); c) ‘L aea credù nezessario / De dì ben de colore. L’avea credù necessario / De dí ben de colore. Anonim, Monumento1873:1 (amp.) ☝ el.

colour Ⓔ COLŌRE (Gsell 1992b:228) 6 1763 corù ‘color’ (Bartolomei1763-1976:75)
gad. corú mar. corú Badia curú grd. culëur fas. color bra. color fod. colour col. color amp. color LD colour MdR corù
s.m. Ⓜ colours
sensazione che la luce produce sull’occhio (gad. B 1763; A 1879; A 1895; G 1923; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; G 1923; DA 1973;