Page:Hærramek ja bæsstamek Jesus Kristus ođđa Testament.pdf/347

This page has been proofread.
14. 15. Kap.
339
Evangelium.

28 Di gullam læppet, atte digjidi mon celk­kim: mon vuolgam, ja boađam fastain din lusa; jos rakisen di anidek muo, de dat digjidi ilo daǥai, go celkkim: aččam lusa vuolgam; dastgo aččam stuorrab læ go mon.

29 Ja dal mon læm digjidi dam cælkkam, aud­dal go dat dappatuvvu, vai, go dat dappatuvvum læ, di dalle jakkebættet.

30 De dast maŋŋas im læk ollo dinguim sard­nomen; dastgo dam mailme oaivamuš boatta, ja sust i læk mikkege muo sist;

31 mutto vai mailbme šadda dovddat, atte ač­čam rakisen mon anam, ja nuftgo ačče muo læ goččom, nuft mon daǥam. Čuoǯelækket, vuolg­gop mi dast.

15. Kapittal.

1 Mon dat duot vidnemuorra læm, ja muo ačče læ vidnegarden ised.

2 Juokke oafse must, mi šaddoid i šaddad, son erit valdda; ja juokke oavse, mi šaddoid šad­dad, son butest, vai valjeb šaddoid dat šaddad.

3 Di læppet jo buttasak sane boft, maid mon læm digjidi sardnom.

4 Orrot muo sist, ja mon orom din sist. Nuftgo oafse i ječaldes mate šaddoid šaddadet, æreb go vidnemuora sist dat orro, nuft æppetge di mate, æreb go di muo sist orrobættet.

5 Mon vidnemuorra læm, di oavsek læppet; gutte muo sist orro, ja mon su sist, son ollo šaddoid šaddad, dastgo muotaǥa æppet di mate