Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/221

This page has not been proofread.


colour
186


Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; G 1923; T 1934; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Q/K/F 1982; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ colore Ⓓ Farbe ◇ a) Prüma ne me plej bele nia chëst corù blanch e ros. Iö l’oresse o tüt blanch o tüt ros, in soma d’un corù. Prüma ne me pläŝ bel[e] nia quest corù blanc e ross. Jeu l’oresse o tüt blanc o tüt ross, iǹ somma d’uǹ corù. DeRüM, Mercadant1833-1995:286 (MdR); b) Viva ence / L segnor Dotor / De neigher color / Mo de tripete bience. Viva encie / Il signor Dottor / De neigher color / Mo de tripette bience. PollamV, VivaSagraMoena1856-2008:262 (bra.); c) Mo recordesse ’ci Degilia, / Brau curat fu da Calfosch, / Le pröm, cianté ch’i un la vigilia / Di defunc en corú fosch. Mo r’cordesse ci Degilia, / Brao Curat fu da Colfosc, / ‘L prum, ciantè ch’i ung la Vigilia / Di defonti in curù fosc. DeclaraJM, MëssaGrossrubatscher1865:1 (Badia); d) Indespó a osservé les flus de bosch, che depenjô cun bi corusc a mile chë picia val Indespò a osservè les flus d’bosc, che d’pengjō cung bi curusc’ a mille che piccea val DeclaraJM, SantaGenofefa1878:40 (Badia).

colour (fod., LD) ↦ colour.

colp Ⓔ *COLPUS ‹ COLAPHUS ‹ ϰόλαφος (EWD 2, 230) 6 1845 kolpes m. pl. (BrunelG, MusciatSalin1845:2)
gad. colp mar. colpo Badia colp grd. colp fas. colp bra. colp fod. colp amp. colpo LD colp
s.m. Ⓜ colps
1 movimento rapido e violento per cui un corpo viene a contatto con un altro (gad. A 1879; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Q/K/F 1982; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ colpo, botta Ⓓ Schlag, Stoß ◇ a) Ma fam e colpes e bastonade / Forade, gofes e legnade / N’é ciapà gio giusta teis Ma fam e kolpes e bastonade / Forade, gofes e legnade / Ne čapà jo justa téis BrunelG, MusciatSalin1845:2 (bra.); b) col mazun en aria vára incuntra al nemich teribl, ti mola n brau colp söl ce col mazzung in aria vala ingcuntra al nemico terribil, t’ i mola ‘ng brao colp soul ciè DeclaraJM, SantaGenofefa1878:56 (Badia)
2 improvviso evento doloroso; disgrazia (gad.) Ⓘ colpo Ⓓ Schlag, Schicksalsschlag ◇ a) N colp, o na desgrazia da fá plü me ne ne s’essel podü toché por nosta ciasa ducala ’Ng colp, o na desgrazia da fa plou mè nenne s’ ess’l pudù tocchè pur nosta ciaſa ducale DeclaraJM, SantaGenofefa1878:113 (Badia); b) i ne sá sc’ ai á tigní fora le colp dles crusc, ch’iö i á fat zënza mia colpa i nè sà s’ ei à tignì fora ‘l colp d’les crusc’, ch’iou i à fatt zenza mia colpa DeclaraJM, SantaGenofefa1878:69 (Badia)
te n colp 1 (gad. P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. G 1923; L 1933; DLS 2002, fas. R 1914/99; Mz 1976; DLS 2002, fod. DLS 2002; Ms 2005, amp. DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ improvvisamente Ⓓ plötzlich ◇ a) Sön mi ce blanch ói dé joramënt, ch’ara é inozënta, che n’anima tan devota, y trata sö cun na te premura ne devënta ria te n colp Soung mi ciè blanc oi dè jorament, ch’ella è innozente, che ‘ng n’anima tang d’vota, e tratta sou cuna te premura nè d’venta ria teng colp DeclaraJM, SantaGenofefa1878:80 (Badia); b) Tlo vëijel te n colp n ladron, che mesurova sun ël cun n stlop y a drucà l sneler. tlo váiž-l t’ ŋ kolp ŋ la̤dróŋ, kę męzurǫ́a̤ suŋ a̤l kuŋ ŋ štlǫp i a druká l žnélę̆r. RifesserJB, Plueia1879:107 (grd.) 2 (gad., fas.) Ⓘ in un colpo, in una volta Ⓓ in Einem ◇ a) L’à cot duc i sie sté te un colp e n’à lascià tanta che chela familia aea trei meisc da magnar. La chot dutsch i siö stö tö un kolp. ö na lassà tanta chö chöllô familiô aöa trei meis damagniar. ZacchiaGB, Filamuscia1858*:3 (bra.).

colp (gad., Badia, grd., fas., bra., fod., LD) ↦ colp.

colpa Ⓔ it. colpa ‹ CULPA (EWD 2, 231) 6 1763 al na colpa ‘culpam non habet’ (Bartolomei1763-1976:68)
gad. colpa mar. colpa Badia colpa grd. colpa fas. colpa bra. colpa fod. colpa amp. colpa LD colpa
s.f. Ⓜ colpes
responsabilità conseguente a un’azione che contravviene a una norma morale o giuridica (gad. A 1879; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Q/K/F 1982; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ colpa Ⓓ Schuld ◇ a) I n’à colpa costore; / Ma se ‘l é da stà in rejon, / ‘L obligo ‘l ea de lore I n’á colpa costore; / Ma se l’é da stá in resón, / L’obbligo l’ea de lore Anonim, Monumento1873:3 (amp.); b) Sëise propi da tan, da acopé chësc inozënt desgrazié? Infin, ci colpa ál? seiſe propi da tang, da accopè chesc’ innozent desgraziè? infing, ci colpa àle? DeclaraJM, SantaGenofefa1878:27 (Badia)
avei la colpa (gad. DLS 2002, grd. G 1923, fas. R 1914/99; DLS 2002, fod. DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ essere colpevole Ⓓ schuldig sein ◇ tö ne t’as colpa de mia mort tou nè t’ às colpa de mia mort DeclaraJM, SantaGenofefa1878:22 (Badia) ◆ colpa che (fas., fod. Pz 1989) Ⓘ perché, dato che Ⓓ weil ◇ a) E colpa che sion peciadores / Mai no ne piasc la verità. E colpa che siong petgiadoress / Mai no ne pias la verità. BrunelG, CianzonJentBona1856-2008:254 (bra.) ◆ zenza colpa (gad.) Ⓘ innocente, senza colpa Ⓓ schuldlos, unschuldig ◇ a) Sce minun d’ester zënza colpa, nes ingianunse, mo sce reconesciun nüsc defec Idî iüst y fedel nes pordonará Se minung d’est’r zenza colpa, nés ingiannungſe, mo se r’conesceung nousc’ d’fettg’ Iddì giust e fedele nes perdonerà DeclaraJM, SantaGenofefa1878:120 (Badia).

colpa (gad., mar., Badia, grd., fas., bra., fod., amp., LD) ↦ colpa.

colpevol Ⓔ it. colpevole 6 1878 colpevole (DeclaraJM, SantaGenofefa1878:84)
gad. colpevol Badia colpevol fas. colpévol fod. colpevol
agg. Ⓜ colpevoi, colpevola, colpevoles
che è in colpa, che ha commesso una o più colpe (gad., fas. DILF 2013, fod. Ms 2005) Ⓘ colpevole Ⓓ schuldig ◇ a) I sá bëgn, che sëis colpevoi, ch’ostes mans a per dles mies é spurciades de sanch y leghermes I sa bengn’, ch’seis colpevoli, ch’ostes mangs a pēr d’les mīs è spurciades d’sanc e legrimes DeclaraJM, SantaGenofefa1878:125 (Badia)
s.m.f. Ⓜ colpevoi, colpevola, colpevoles
persona che ha commesso una colpa (gad., fas. DILF 2013) Ⓘ colpevole Ⓓ Schuldiger ◇ a) Zënza i partí parora le grof i ciara dî fit tl müs cun na sodëza y fermëza tara, che Golo ê deventé blanch sciöche na peza y tremorâ nia atramënter, co n colpevol dan dal iudize. Zenza i partì parora ‘l grof i ciara dī fitt t’l mūs cuna sodezza e fermezza tal, che Golo ē dventè blanc sceoucche na pezza’ e tromorā nia atrament’r, che ‘ng colpevole dang dal giudize. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:84 (Badia); b) Da doman damana le conte, che le colpevol i vëgnes mené dant Da dumang damana ‘l conte, che ‘l colpevole i vegne m’nè dant DeclaraJM, SantaGenofefa1878:87 (Badia).

colpevol (gad., Badia, fod.) ↦ colpevol.

colpévol (fas.) ↦ colpevol.

colpo (mar., amp.) ↦ colp.

coltivà (col.) ↦ coltivé.