Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/385

This page has not been proofread.


embesteé
350


1914/99; DILF 2013) Ⓘ stizzire Ⓓ ärgern
se embesteé (fas. Mz 1976; DILF 2013) Ⓘ stizzirsi, infuriarsi Ⓓ sich ärgern ◇ a) Ma l se à embasteà, e no volea jir ite. So père é vegnù fora, e l’à scomenzà a preèrlo. Ma ‘l se à inbasteá, e no voléa shir ite. So père è vegnú fora, e l’á scomenzá a preérlo. HallerJTh, FigliolProdigoCAZ1832:146 (caz.).

embosćèr (fas.) ↦ embosché.

embosché Ⓔ deriv. di bosch (EWD 1, 325) 6 1878 imboscà p.p. m.pl. (DeclaraJM, SantaGenofefa1878:1)
gad. imbosché Badia imboschè grd. mbusché fas. embosćèr moe. embosćiar fod. mbosché LD embosché
v.tr. Ⓜ emboscheia
effettuare il rimboschimento di un terreno (gad. P/P 1966; DLS 2002, grd. F 2002, fod. Pe 1973; P/M 1985; DLS 2002; Ms 2005, LD DLS 2002) Ⓘ rimboscare Ⓓ aufforsten
p.p. come agg. Ⓜ emboschés, emboscheda, emboschedes
coperto densamente di boschi e cespugli (gad.) Ⓘ denso di cespugli Ⓓ voller Dickicht ◇ a) chi paisc denant nia coltivá y döt imboscá chi paìsc’ denant nia coltivà e dutt imboscà DeclaraJM, SantaGenofefa1878:1 (Badia); b) al ê na doman scöra döt en ciarü, le post ërt, imbosché orido, döt en crëp el ē na dumang scura dutt in ciarù, ‘l post ert, imboschè orrido, dutt in crepp DeclaraJM, SantaGenofefa1878:32 (Badia).

embosché (LD) ↦ embosché.

embosćiar (moe.) ↦ embosché.

embraté Ⓔ it. imbrattare 6 1878 imbratterà 6 fut. (DeclaraJM, SantaGenofefa1878:66)
gad. imbraté Badia imbratè fod. mbraté col. imbratà
v.tr. Ⓜ embrateia
rendere sudicio (gad., fod. Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005) Ⓘ insudiciare, sporcare, imbrattare Ⓓ verschmutzen ◇ a) sü bugn bocuns ne m’imbratará, plütosc ói mangé en compagnia di lus sū bongn’ buccungs nè m’imbratterà, plouttosc’ oi mangiè in compagnia di luus DeclaraJM, SantaGenofefa1878:66 (Badia).

embriagon Ⓔ ven. imbriagon (Boerio) 6 1862 imbriagoi m. pl. (DegasperF, TenpeAdes1862-1974:474)
fod. embriagon col. imbriagon amp. inbriagon
s.m.f. Ⓜ embriagons, embriagona, embriagones
persona spesso ubriaca, dedita per abitudine agli alcolici (fod. Pz 1989, amp.) Ⓘ ubriacone Ⓓ Säufer ◇ a) śoentù e vece, sobre e inbriagoi, / poerete e riche, duto un batiboi zoventù e vece, sobre e imbriagoi, / poerete e riche, duto un batiboi DegasperF, TenpeAdes1862-1974:474 (amp.).

embriagon (fod.) ↦ embriagon.

embroar (bra.) ↦ embroié.

embrocé Ⓔ deriv. di brocia (Gsell 1989a:150) 6 1763 le brunciè ‘solidus’ (Bartolomei1763-1976:85)
gad. imbruncé mar. embrunćé Badia imbrunćè grd. mbrucë fas. embrocèr caz. imbrocèr bra. embrociar moe. embrociar fod. mbrocé col. imbrocé amp. inbrocià LD embrocé
v.tr. Ⓜ embrocia
fermare, unire mediante chiodi (gad. A 1879; Ma 1950; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ inchiodare Ⓓ annageln, nageln ◇ a) y l’á imbruncé cui brac aspaná söla crusc e l’à imbrunciè cui bracc’ a spanà soulla crusc’ DeclaraJM, SantaGenofefa1878:74 (Badia).

embrocé (LD) ↦ embrocé.

embrocèr (fas.) ↦ embrocé.

embrociar (bra., moe.) ↦ embrocé.

embroear (moe.) ↦ embroié.

embroié Ⓔ ven. imbroiar, it. imbrogliare ‹ frz. embrouiller (da germ.

  • brod) (EWD 4, 27) 6 1860 inbroià (DegasperF, ARaMeNoiza1860*-1975:109)

gad. imbroié Badia imbroiè fas. embroièr, imbroièr bra. embroar moe. embroear fod. mbroié col. imbroié amp. inbroià LD embroié
v.tr. Ⓜ embroieia
ingannare qualcuno per il proprio interesse o vantaggio (gad. P/P 1966, fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002, fod. Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. Q/K/F 1982; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ imbrogliare, truffare Ⓓ beschwindeln, betrügen ◇ a) Te me credes no ‘l é vero? / un baujon non son mai stà: / te sas ben che son sinziero / che no son bon de t’ inbroià …! Te me credes no le vero? / un baugion non son mai sta: / te sas ben che son sinziero / che no son bon de t’ inbroià…! DegasperF, ARaMeNoiza1860*-1975:109 (amp.)
p.p. come agg. Ⓜ embroiés, embroieda, embroiedes
complicato a causa di ripetuti motivi o elementi di confusione o di ostacolo (amp.) Ⓘ intricato, imbrogliato Ⓓ verwickelt, verworren ◇ a) Tante i disc che el matrimonio / ‘L é un afar ben inbroià / Che ‘l é un stato del demonio / Da fei propio desperà… Tante i disc che el matrimonio / L’e un’ afar ben’ imbroià / Che le’ un stato del demonio / Da fei propio desperà… DegasperF, ZambelliMichelli1872-1973:12 (amp.).

embroié (LD) ↦ embroié.

embroièr (fas.) ↦ embroié.

embroion Ⓔ ven. imbroion, it. imbroglione (EWD 4, 27) 6 1680 imbroioi (DegasperF, CodaBadiote1860-2013:472)
gad. imbroiun Badia imbroiun fas. embroion bra. embroon fod. mbroion col. imbroion amp. inbroion LD embroion
s.m.f. Ⓜ embroions, embroiona, embroiones
persona che abitualmente vive di espedienti cercando di raggirare il prossimo (gad. P/P 1966; DLS 2002, fas. R 1914/99; DLS 2002, fod. Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. Q/K/F 1982; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ imbroglione Ⓓ Betrüger, Schwindler ◇ a) Al nosc vescovo i à dito / che son tante de inbroioi Al nos Vescovo i à dito / che son tante de imbroioi DegasperF, CodaBadiote1860-2013:472 (amp.).

embroion (fas., LD) ↦ embroion.

embroon (bra.) ↦ embroion.

embrunćé (mar.) ↦ embrocé.

èmena (fas.) ↦ ènema.

emendà (amp.) ↦ emendé.

emendé Ⓔ it. emendare ‹ ĒMENDĀRE (GsellMM) 6 1833 emendè (DeRüM, ZeichenBesserung1833-1995:289)
fas. emendèr amp. emendà MdR emendè
v.tr. Ⓜ emendeia
correggere, guidare verso un miglioramento morale (amp. A 1879) Ⓘ emendare Ⓓ verbessern, bessern
se emendé (fas. A 1879, MdR) Ⓘ emendarsi Ⓓ sich bessern ◇ a) Chi che confessa d’avëi falè / Mostra ch’ëi vó s’emendè Chi che confessa d’avëi fallè / Mostra ch’ëi vó s’ emendè DeRüM, ZeichenBesserung1833-1995:289 (MdR).

emendè (MdR) ↦ emendé.

emendèr (fas.) ↦ emendé.

eminent Ⓔ it. eminente 6 1819 eminente f. (PezzeiJF, MHitthaler1819-2010:198)
gad. eminënt Badia eminënt fod. eminent LD eminent
agg. Ⓜ eminenc, eminenta, eminentes
che gode grande e meritata fama per qualità o per opere notevoli (gad. DLS 2002, fod. DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ illustre Ⓓ hervorragend, berühmt ◇ a) Cun te