Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/802

This page has not been proofread.


probabel
767


Ⓘ viva, cincin, salute Ⓓ Prosit, Prost, zum Wohl ◇ a) Eviva a vos! / Bun pro ves feje! Evviva a vos! / Buǹ prò ves feŝe! DeRüM, TütParecé1833-1995:254 (MdR); b) "Bun pro" dijel, sc’orëis resté ostinada t’osta matité "Bung prō" disc’ l, s’ ureis restè ostinada t’ osta mattitè DeclaraJM, SantaGenofefa1878:19 (Badia).

pro (gad., mar., Badia, grd., fas., fod., MdR) ↦ pro1.

pro2 Ⓔ PROPE (EWD 5, 390) 6 1763 pro mè ‘mihi, me, meum’ (Bartolomei1763-1976:93)
gad. pro mar. pa Badia pro grd. pro, pra fas. pro fod. pro LD pro MdR pro
prep.
1 vicino a, accanto a (gad. A 1879; A 1895; Ma 1950; P/P 1966; DLS 2002, grd. A 1879; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, LD DLS 2002) Ⓘ presso Ⓓ nahe, bei ◇ a) a la ciera se podëssa pensé / che fosse sté de not pro fuoch alla Ciera se podas pense / che fosse ste di not pro fuoc PezzeiJF, TTolpei1805-2010:189 (fod.); b) Sté pa bën inò pra te, / É n iede ulù purvé, / Sce te ies bon da me giapé. Ste pa bën inò pra te, / E n jëde ulù pruvè, / She t’ ies bon da me giapè. PlonerM, GratulazionMahlknecht1813-1915:62 (grd.); c) Y ël ie jit a sté pra n abitant de chëst luech; y chësc l à metù sun si mesc a vardé i purciei. Y el joe schit a sté pra ung abitand de chest Lueg; y chest l’ha metu su si mésch a vardé i purtschèj. HallerJTh, FigliolProdigoGRD1832:141 (grd.); d) Fi! ti t’es dagnëra pro mi Fí! ti t’ es dagnara pro mí HallerJTh, FigliolProdigoFOD1832:153 (fod.); e) Dël và, e se mët pro n patron de chël paisc. El va, e se matt pro’ ng patrong de cal paiss. HallerJTh, FigliolProdigoFOD1832:151 (fod.); f) Mo i scrivans y farisei menâ adalerch pro ël na fomena, che fô stada ciatada en adultere Mo i scrivaigns e Fariséi menáa adarlerc pro al na fomena, che foa stada tgiatada in adulterio HallerJTh, MadalenaBAD1832:154 (Badia); g) A patrun este pro Idî: / dagnora stá, scenó dí! A patrun est’prò Idî: / dagnëra sta, sce no dî! DeclaraJM, ITavella1857-1988:9 (Badia)
2 per complementi di stato in luogo (gad., grd. F 2002, MdR) Ⓘ a Ⓓ am ◇ a) A Gejù al dat la spëisa, / Che l maiova pra si mëisa. A Geſhù al dat la spëisa, / Ke l majova pra si mëisa. PlonerM, GratulazionMahlknecht1813-1915:61 (grd.); b) La jënt ch’ê pro chëla mësa, le damana ći ch’ël i manćia. La ĝënt ch’ê prò quëlla mësa, le damana çhi ch’ël i mançhia. DeRüM, MütPastNoza1833-1995:279 (MdR); c) N’él passé sëgn apëna - / Saurí i poste cumpedé - / De püc agn na sora desëna, / Che cincant’agn ot proi ê pro alté? N’ell’ passè deseingn’ appeina - / Sauri i poste compedè - / De puci angn’ na sora d’seina, / Ch’ceincant’angn’ ott Proi è pro Altè? DeclaraJM, MëssaGrossrubatscher1865:1 (Badia); d) Sëgn sunse chiló pro marëna da noza Ŝagn sungse chilo pro maranna da nozza PescostaC, MëssaPescosta1879:8 (Badia)
3 complemento di mezzo o strumento (gad., grd. F 2002) Ⓘ con Ⓓ an ◇ a) A suné pra l clavier / Lascia jì la mans lesier! A sunè pra l klavier / Lasha ʃhi la mans lesier! PlonerM, BepoMahlknecht1821*-1915:57 (grd.)
4 complemento di relazione (gad., grd. F 2002) Ⓘ con, presso di Ⓓ mit, bei ◇ a) Mo confessé te messaraste pa impó pro n sazerdot, / Sce t’os gní n möt devot. Mo confessë të mässäraaste pa inpò pro un sacerdot. / Se t’oos gni un müt devot. PezzeiJF, GMPitschaider1819-2010:195 (Badia); b) É purvà pra 100 perdieja: / y son corsa tant a dlieja: / Sant Antone n’à judà, / duc i sanc m’à tralascià! E’ prova pra 100 per diesa: / y son corsa tant A dliesa: / Sant Antone n’a schudà, / dutg i Santg ma tralascha! PlonerM, VedlaMuta1828*-2013:141 (grd.); c) Por chësc i ái orü sciampé dant, i l’á pro os caluniada, y… Chësta confesciun â solevé le conte Pur chesc’ i ai urù sceampè dant, i l’à pro os calunniada, e… Chesta confessiung ā sollevè ‘l conte DeclaraJM, SantaGenofefa1878:88 (Badia).

pro (gad., Badia, grd., fas., fod., LD, MdR) ↦ pro2.

prò (amp.) ↦ pro1.

prô (Badia, MdR) ↦ preve.

proa Ⓔ deriv. di PROBĀRE 6 1828 prova (PlonerM, VedlaMuta1828*-2013:142)
gad. proa mar. proa Badia proa grd. proa fas. proa fod. proa, prova amp. proa LD proa
s.f. Ⓜ proes
1 quanto consente un’opportuna verifica preliminare o di controllo (gad. A 1879; Ma 1950; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Q/K/F 1985; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002) Ⓘ prova Ⓓ Probe ◇ a) T’Urtijëi ei fat la prova; / ma degun ne me cialova!! T’ortisei, ei fat la prova; / ma de gung ne me tgialòva!! PlonerM, VedlaMuta1828*-2013:142 (grd.)
2 azione diretta a conseguire un intento in relazione a un ambito limitato di possibilità (gad., fas. R 1914/99; Mz 1976, fod. Ms 2005) Ⓘ tentativo Ⓓ Versuch ◇ a) les proes de le consolé derzâ plan plan fora valch les proves d’l consolè derzā plang plang fora valc DeclaraJM, SantaGenofefa1878:89 (Badia)
3 condizione o situazione cui una persona si sottopone volontariamente o è sottoposta dalle circostanze e che serve a dimostrare se possiede determinate qualità o attitudini (gad., fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DILF 2013) Ⓘ prova Ⓓ Prüfung ◇ a) Beat chël che tëgn fora la proa, tantosc ch’al sará porvé ciará, arál la corona dla vita impormetüda da Idî a chi che l’ama y i sorvësc Beato chel che tengn’ fora la prova, tantosc’ ch’el sarà porvè cearà, arrāle la corona d’la vita impormettuda da Iddì a chicche l’ama e i serv DeclaraJM, SantaGenofefa1878:11 (Badia)
4 argomento o documento atto a dimostrare la validità o la veridicità di un’affermazione o la realtà di un fatto (gad., grd. DLS 2002, fas. R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DILF 2013, fod. Ms 2005, amp.) Ⓘ prova, dimostrazione Ⓓ Beweis ◇ a) E una proa, r’aé, sasto ora / Che ‘l ajei, ‘l on propio bon / Un’outra ota, presto ancora / De fei meo se proaron! E una prὸa, raè, sa sto ora / Che l’agei, l’on propio bὸn / Un’ outra òta, presto ancora / de fei meo, se proarŏn! Anonim, PrimaRapresentanza1873*-1973:27 (amp.); b) te sas pö, ch’i messun porté i edli por proa de süa mort t’ sas pou, ch’i messung portè i oudli pur prova de sua mort DeclaraJM, SantaGenofefa1878:29 (Badia); c) al gnô cun les prömes proes de se istës el gnē colles prumes proves de sè istess DeclaraJM, SantaGenofefa1878:44 (Badia).

proa (gad., mar., Badia, grd., fas., fod., amp., LD) ↦

proa.

proà (col., amp.) ↦ prové.

proar (bra., moe.) ↦ prové.

probabel Ⓔ it. probabile 6 1850 probabile (DeclaraJM, T Cazöla1850*-2013:266)
gad. probabl Badia probabile fas. probàbol caz. probabile fod. probabile LD probabel
avv.
con buona probabilità, in modo probabile (gad.) Ⓘ probabilmente Ⓓ wahrscheinlich ◇ a) Cazöla, probabl deach’ al fô muradú Cazzoula, probabile dea, chal fó moradù DeclaraJM, T Cazöla1850*-2013:266 (Badia).

probabel (LD) ↦ probabel.