Page:Vocabolardlladinleterar.pdf/812

This page has not been proofread.


puech
777


2002, fas. Mz 1976; DILF 2013) Ⓘ pubblicamente Ⓓ öffentlich ◇ a) Recordete de splighé publicamënter y solenamënter süa inozënza. Recordete de spieghè pubblicament’r e solennement’r sua innozenza. DeclaraJM, SantaGenofefa1878:23 (Badia).

publicamenter (fas.) ↦ publicamenter.

publicamënter (gad., Badia, grd.) ↦ publicamenter.

publich Ⓔ it. pubblico ‹ PUBLICUS (EWD 5, 409) 6 1864 publica f. (VianUA, Madalena1864:193)
gad. publich mar. publich Badia publico grd. publich fas. publich fod. publich, publico amp. publico LD publich
agg. Ⓜ publics, publica, publiches
noto a tutti (grd.) Ⓘ pubblico Ⓓ öffentlich ◇ a) Gejù se lascia tuché da na publica piciadëura. Ges̄ù së làŝa tucchè da na publica pitgiàdoura. VianUA, Madalena1864:193 (grd.).

publich (gad., mar., grd., fas., fod., LD) ↦ publich.

publico (Badia, fod., amp.) ↦ publich.

pucajia (grd.) ↦ pocaja.

püch (gad., mar., Badia, MdR) ↦ puech.

pucia1 Ⓔ mhd. putsche ‹ *BUCCEA (EWD 5, 411) 6 1828 putcha (PlonerM, VedlMut1828-1997:345)
gad. pücia mar. pücia Badia pücia grd. pucia fas. pucia fod. pucia
s.f. Ⓜ puces
pane di forma rotonda e di varia grandezza (gad. A 1879; G 1923; Ma 1950; P/P 1966; Pi 1967; V/P 1998, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DILF 2013, fod. A 1879; T 1934; Pe 1973; P/M 1985; Pz 1989; Ms 2005) Ⓘ pagnotta Ⓓ Brotlaib
porté la pucia (grd. G 1879; G 1923; L 1933; F 2002) Ⓘ portare un regalo a un convalescente Ⓓ einem Genesenden ein Geschenk bringen ◇ a) Segonder l’usanza dl paesc jiva tost l un tost l auter a l crì, y purtova la pucia. Seconder l’usanza del pàis s̄iva tòst l’uŋ tòst l’àuter al cri, y purtova la puĉa. VianUA, JanAmalà1864:200 (grd.).

pucia (grd., fas., fod.) ↦ pucia1.

pucia2 Ⓔ dtir. pûtschn ‘Schwellung’ (Gsell 1994b:340) 6 1828 putcha (PlonerM, VedlMut1828-1997:345)
grd. pucia
s.f. Ⓜ puces
piccola protuberanza cranica (grd. L 1933) Ⓘ bozza, bernoccolo Ⓓ Beule
fé la pucia (grd. L 1933) Ⓘ imbrogliare, ingannare Ⓓ betrügen, täuschen ◇ a) Sce fin Salomon n’i mucia, / Ve farales a vo na pucia?? Se fin Salomon n’i mutscha, / Ve faral’s a vo na putcha?? PlonerM, VedlMut1828-1997:345 (grd.).

pucia (grd.) ↦ pucia2.

pücia (gad., mar., Badia) ↦ pucia1.

pudëi (grd.) ↦ podei.

pudlëus (grd.) ↦ podlous.

puech Ⓔ *PŎCUS ‹ PAUCUS (EWD 5, 410) 6 1632 puoch (Proclama1632-1991:160)
gad. püch mar. püch Badia püch grd. puech fas. pech caz. pech bra. pech moe. pöch fod. puoch col. puoch amp. poco LD puech MdR püch
agg. Ⓜ puec, puecia, pueces
indica in genere quantità o numero limitato, scarso, e si contrappone direttamente a molto (gad. B 1763; A 1879; A 1895; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; L 1933; Ma 1950; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; T 1934; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Q/K/F 1985; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ poco Ⓓ gering, wenig ◇ a) Dajene che che volede. / El Segnor. En ben, ve daré sie trogn. / Le creature. L’é pech, mo via pura! Daschene che che volede. / El Segnor. En beng: ve dere [daré] sie trong. / Le creature. L è péck, mò via pur che! GiulianiGB, Gespräch1812-2014:59 (bra.); b) E puoc dis daspò, che l ava dut auna, l fi plu joven se n é jù ntel forestier nte n paisc dalonc E puotsch dis daspó, che l’áva dut a una, ‘l fí plu schoven se ne schu ‘n tel forestier ‘n teng paiss da lontsch HallerJTh, FigliolProdigoFOD1832:151 (fod.); c) An m’à dit, che inće vos fosses por ves maridé te püch tëmp con Signur N. Él vëi? Aǹ m’ha dit, ch’inçhié vos fosses por ves maridé iǹ püc tëmp coǹ Signur N. Él vëi? DeRüM, MaridéPüchTëmp1833-1995:239 (MdR); d) I m’an feji n pü’ morvëia: / Che te t’as entopé sën de te maridé, / Che t’âs denant tan pücia vëia. I mang föschi ng pü morvöja: / Chö tö tas ngtopö seng dö tö maridö, / Chö t’as dönant tang pütgia vöja. AgreiterT, SënJan1838*-2013:246 (mar.); e) el s’à dat a ogne sort de vic, e en pech temp l’à durà su dut chel che l’aea el s’ ha dat a ogni sort de vicc, e in pech temp l’ha durà su dutt chel che l’aèa SoraperraA, FiProdigoCAZ1841-1986:246 (caz.); f) Poche dì dapò el fiol pì śoen ‘l à tolesc duto el fatossò Poche dì dapò el fiol pi zoven l’ha tolès dutto el fato so ConstantiniM, FiProdigoAMP1841-1986:255 (amp.); g) e n puoch temp l s’à mangé dut l fatossuo e in puoc temp ‘l s’ ha mangiè dut el fatto suo DebertoM, FiProdigoFOD1841-1986:258 (fod.); h) beśen dì, che chiste almoto / i à dal diou poca paura bezén di, che chiste almòto / i a dal diòu poca paura DemenegoG, LodeMasciza1844-1929:116 (amp.); i) Mo die bel schiet, la devozion / La é pecia, e l’é na distrazion / Sta usanza; miec l’é tirarla jù. Mo dìe bel schiet, la devotziong / La è petgia, e l’è ‘na distratziong / Sta usantza; mietg l’è trarla xù. BrunelG, CianzonJentBona1856-2008:252 (bra.); j) Rie y drët ert sarà tl prim l scumenciamënt de uni lëur, / Ma te puech tëmp te purteral gran vadani y bel unëur. Rië y drèt èrt sarà tel prim ‘l scumenĉamënt d’ugni lour, / Ma te puech tëmp të purterà’l graŋ vadagn y böll unour PerathonerJA, Nseniamënt1865*:1 (grd.); k) De bujeles e buscetes / Poco oro ma tropo arśento / ’Es và via come el vento. De buseles e buscietes / Poco oro ma tropo arzento / Es va via come el vento. Anonim, TosesCortina1873-1938:30 (amp.); l) sce ne n’esson les besties, al foss püces campagnes coltivades, y inutili i bi pra se nen essung les besties, el foss’ pūcies campagnes coltivades, e inutili i bi prà DeclaraJM, SantaGenofefa1878:126 (Badia)
pron. Ⓜ puec, puecia, pueces
indica in genere quantità o numero limitato, scarso, e si contrappone direttamente a molto (gad. V/P 1998, grd. F 2002, MdR) Ⓘ poco Ⓓ wenig ◇ a) Avrëis bëin rajun, e ël en serà de bugn, mo inće nia püć de ri, che dezipa despò i bugn. Avrëis bëiǹ raĝiuǹ, e ël eǹ serà de bugn, mó inçhié nia püçh de ri, che decipa despò i bugn. DeRüM, AldìNiaSignurCurat1833-1995:264 (MdR); b) Na ota, che chësta fomena s’â vadagné ćize pü’ de grosc con jì a sejorè, ne savôla mefo olà i ascogne ’Na óta, che questa fomena s’ â vadagné çhize pü’ de groŝ coǹ ĝì a seŝorè, ne savôla meffo olà i ascogne DeRüM, VizBëire1833-1995:274 (MdR); c) Impó n él püc, che rengraziëia a Idî de tan de benefizi Impò n’elle puc’, che ringrazie a Iddì d’tangn’ d’benefizi DeclaraJM, SantaGenofefa1878:65 (Badia)
avv.
dopo un verbo: in esigua misura, scarsamente; per breve tempo o spazio (gad. B 1763; A 1879; A 1895; P/P 1966; V/P 1998; DLS 2002, grd. A 1879; G 1879; G 1923; L 1933; Ma 1953; F 2002; DLS 2002, fas. A 1879; R 1914/99; DA 1973; Mz 1976; DLS 2002; DILF 2013, fod. A 1879; T 1934; P/M 1985; Pz 1989; DLS 2002; Ms 2005, amp. A 1879; Q/K/F 1985; C 1986; DLS 2002, LD DLS 2002, MdR) Ⓘ poco Ⓓ wenig ◇ a) Stëise forsce püch bëin, dè de chël che sëis